Hodnotenie farmaceutickej dostupnosti liečiva z topických Nekov sa spravidla zameriava na posúdenie schopnosti Nekovej formy uvolnit liečivo na jeho terapeutické pósobenie. Na beto účely sa používajú permeačné bunky, v ktorých sa uplatňujú tuhé membrány, medu ktoré patrí aj celofán. V rámci štúdia derivátov kyseliny fenylkarbámovej s lokálne anestetickým účinkom sa v tejto práci hodnotila Neková forma pre topickú aplikáciu s obsahom potenciálneho liečiva XIX M, chemicky N-[2-(2-heptyloxyfenylkarbamoyloxy)-etyl]-morfoliniumchlorid a potenciálneho liečiva XXII B, chemicky N-[2-(2-oktyloxyfenylkarbamoyloxy)-etyl]-dimetylamoniumchlorid. Vybranou pomocnou látkou pri formulácii Nekovej formy bol derivát celulózy - metylcelulóza v stúpajúcej koncentrátu od 0,5 po 1,5 %. Na základe dosiahnutých výsledkov možno uviest, že v práci študovaný polymer metylcelulóza so stúpajúcou koncentráciou spomaloval uvolňovanie oboch potenciálnehh liečiv približne rovnako a móže byt použitý v praxi na predlženie lokálne anestetického účinku.

        Klíčová slova: koloidně disperzie - potenciálne lokálne anestetiká - metylcelulóza - farmaceutická dostupnost - viskozita