Denná funkčná kapacita močového mechúra u detí s primárnou
nočnou enurézou
Kovács L.1, Podracká Ľ.2, Gecíková M.1, Radvanská E.1, BaltesováT.2,
2. detská klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a DFNsP, Bratislava1 prednosta prof. MUDr. L. Kovács, DrSc. Klinika detí a dorastu Lekárskej fakulty Univerzity J. P. Šafárika a Fakultnej nemocnice, Košice2 prednostka prof. MUDr. Ľ. Podracká, CSc. |
|
Souhrn:
Charakteristickým prejavom primárnej nočnej enurézy je relatívna nočná polyúria. Význam tohto faktora
potvrdzuje účinnosť liečby desmopresínom u 70% pacientov.
Cieľ: Cieľom danej práce bolo v záujme racionalizácie liečby nočnej enurézy u detí zistiť, či je možné pomocou
určovania dennej funkčnej kapacity (DFK) močového mechúra predpovedať terapeutickú odpoveď na liečbu
desmopresínom.
Pacienti a metódy: Vyšetrenia sa uskutočnili u 48 pacientov (vek 10,2 ± 2,7 rokov). Vyraďovacími kritériami
boli prítomnosť denného pomočovania, abnormality močových ciest a/alebo obstipácie. DFK močového mechúra
sa určovala ako maximálna hodnota diurézy po aplikácii štandardnej vodnej nálože, jej hodnota bola vyjadrená
v absolútnych hodnotách (ml) a tiež v percentách veku primeranej kapacity močového mechúra, ktorá sa vypočítala
podľaKoffovej formuly. Po dvojtýždňovom kontrolnom období dostávali všetci pacienti liečbu desmopresínom
(20 g intranazálne večer) v priebehu dvoch týždňov. U tých, u ktorých táto liečba neviedla k aspoň 50% redukcii
frekvencie enuretických epizód v porovnaní s kontrolným obdobím (non-responderi), sa liečba pokračovala
pridávaním oxybutinínu (OXY) k DDAVP počas nasledujúceho dvojtýždňového obdobia.
Výsledky: U 33 pacientov (65 %) autori zaznamenali počas liečby desmopresínom redukciu frekvencie enuretických
epizód o viac ako 50%(tzv. responderi). Týždenná frekvencia enuretických epizód poklesla u responderov
z 4,1 ± 0,3 na 0,5 ± 0,1 (p < 0,001), kým u non-responderov bol pokles menej výrazný (z 5,6 ± 0,4 na 3,8 ±
0,3, p < 0,05). Responderi sa odlišovali aj tým, že mali signifikantne menej enuretických epizód už v kontrolnom
období (p < 0,02) a mali signifikantne väčšiu DFK v porovnaní s non-respondermi (p < 0,01). U non-responderov
viedla kombinovaná liečba (DDAVP plus OXY) k ďalšej štatisticky signifikantnej redukcii počtu „mokrých“ nocí
(p < 0,02).
Záver: Naše výsledky ukazujú, že určovanie DFK močového mechúra môže byť užitočným vodítkom pre
racionálne plánovanie liečby primárnej nočnej enurézy u detí. Dôkaz nižšej DFK mechúra u non-responderov je
zároveň podnetom k ďalším štúdiám s aplikáciou iných liečebných metód zameraných na úpravu rezervoárovej
kapacity močového mechúra (napr. „stretching“ mechúra, enuretický alarm).
Klíčová slova:
primárna nočná enuréza, desmopresín, oxybutinín, kapacita močového mechúra
|