Antimykotiká patria k najčastejšie používaným liekovým skupinámv dermatológii. Okremlokálnej aplikácie je často indikované ich systémové podanie. Celková aplikácia je spojená s rizikom vzájomného ovplyvňovania s inými súčasne užívanými liekmi. Toto nebezpečenstvo je značné najmä u polymorbídnych pacientov, ktorí užívajú veľa liekov. Takíto chorí majú nezriedka znížené imunitné funkcie, čo predisponuje na mykotické infekcie. Antimykotiká majú značný interakčný potenciál, lebo sú schopné inhibovať izoenzýmy cytochrómu P450. Tieto sa rozhodujúcou mierou podieľajú na metabolizme iných xenobiotík. Spomalenie biotransformácie môže viesť ku kumulácii liečiv v organizme a predisponuje na manifestáciu nežiaducich účinkov. Na druhej strane však môže byť ovplyvnená aj farmakokinetika antimykotík inými liečivami. Ide najmä o látky, ktoré sú schopné urýchliť ich metabolizmus indukciou syntézy biotransformačných enzýmov. Základným predpokladom prevencie interakcií je vysoká úroveň znalostí lekára o rizikových kombináciách. Predkladaný článok je prehľadom klinicky významných interakcií azolových antimykotík a terbinafínu.

        Klíčová slova: azolové antimykotiká - terbinafín - interakcie - enzýmová inhibícia - enzýmová indukcia