Souhrn:
Východisko. V rastlinnej potrave chýba vitamín B 12 , vitamín D a vyššie n-3 polynenasýtené mastné kyseliny.
Esenciálne aminokyseliny metionín a lyzín sú zastúpené vo výrazne redukovanom množstve. Na druhej strane
rastlinná potrava technologicky a kulinárne neupravovaná a celozrné produkty obsahujú esenciálne nutrienty v kon-
centrovanejšom množstve. Cieľom práce bolo porovnať nutričný status dospelých na alternatívnom a tradičnom
stravovaní a jeho dôsledky pre metabolizmus.
Metódy a výsledky. Alternatívnu nutričnú skupinu tvorilo 89 laktoovovegetariánov (vek 38,7±0,6 rokov) s prie-
mernou dobou vegetarianizmu 7,8 rokov. Kontrolná skupina tradičného stravovania (omnivori, n=84) bola zostavená
ako priemerná vzorka. Nutričný režim bol zisťovaný z dietetických dotazníkov frekvencie príjmu potravín. Vegetariáni
konzumujú optimálne množstvo tukov (podľa odporúčanej výživovej dávky OVD) s prevahou rastlinných, majú nízky
príjem cholesterolu (62,8 mg), doporučený podiel príjmu saturovaných mastných kyselín (SFA), mononenasýtených
(MUFA) a polynenasýtených (PUFA) 6,5:10,6:8,9 energetických % a podiel príjmu kyseliny linolovej:-linolénovej
10,4:1 tiež vyhovuje odporúčaniam. V tradičnom stravovaní je prekročená OVD tukov a energie (o 33 a 19 %), vysoko
prekročený príjem cholesterolu (512,2 mg, odporúčanie max. 200 mg), vyšší príjem SFA (11,2 energetických %,
doporučenie 7 %) a nedostatočný príjem kyseliny -linolénovej (68 % OVD). Alternatívne sa stravujúci majú nízke
plazmatické hodnoty rizikových lipidových parametrov a významne vyššie hodnoty antiskleroticky účinných látok.
V dôsledku významne vyššieho príjmu ovocia a zeleniny, konzumácie rastlinných olejov, klíčkov, semien, celozrných
potravín sú plazmatické hodnoty antioxidačných vitamínov u vegetariánov nadprahové, predstavujúce redukované riziko
voľnoradikálových ochorení. Na druhej strane vegetariáni vykazujú deficit v príjme metionínu, nález hypoproteinémie
je 15 % vs. 0 % u omnivorov. Znížené hladiny železa a vápnika a výskyt hyposiderinémie (16 % vs 2 %) a hypokalcémie
(21 % vs 8 %) súvisia s príjmom rastlinných inhibítorov absorpcie (kyselina fytová, kyselina oxalová, vláknina). Značný
nález miernej hyperhomocysteinémie (28 % vs. 5 %) zapríčiňuje deficit vitamínu B 12 .
Závery. Vegetariánske stravovanie je optimálne v prevencii voľnoradikálových najmä srdcovo-cievnych ochorení.
Môže byť rizikové z hľadiska redukcie absorpcie železa a vápnika, nízkeho príjmu metionínu a výskytu miernej
hyperhomocysteinémie. V tradičnom stavovaní treba obmedziť príjem celkových tukov, preferovať rastlinné tuky
najmä s obsahom kyseliny -linolénovej, zvýšiť konzumáciu ovocia a zeleniny a zaradiť do jedálneho lístka častejšie
celozrné výrobky a olejnaté semená.
Klíčová slova:
vegetariáni, omnivori, cholesterol, mastné kyseliny, antioxidačné vitamíny, metionín, vitamín
B 12 , homocysteín, železo, vápnik.
|