Pohľad na endotel sa za ostatné dve desaťročia radikálne zmenil. Donedávna jedna vrstva buniek tvoriaca semipermeabilnú membránu medzi krvou a okolitým interstíciom je dnes považovaná za najväčší endokrinný orgán ľudského tela, ktorého funkčná integrita je nepostrádateľná pre udržanie optimálneho prietoku krvi cievami, reguláciu hemostázy a fibrinolýzy či kontrolu cievnej reparácie a angiogenézy. Endotel tak hrá kľúčovú úlohu v komplexnej interakcii medzi krvou, cievnou stenou a okolitým tkanivom. Zásadný je aj význam endotelu v patogenéze kardiovaskulárnych chorôb. V súčasnosti uznávaným faktom je, že na počiatku aterogenézy stojí endotelová dysfunkcia. Spája negatívne pôsobenie všetkých hlavných rizikových faktorov aterosklerózy na úrovni cievnej steny a predchádza jej manifestnému morfologickému poškodeniu. Aterosklerotický proces je v tejto fáze ešte reverzibilný a dá sa pomerne spoľahlivo diagnostikovať. Včasné zachytenie pacientov s endotelovou dysfunkciou a ich dlhodobé sledovanie a liečba by preto mohli byť kľúčom k zníženiu celkovej kardiovaskulárnej morbidity a mortality našej populácie.

        Klíčová slova: endotel, ateroskleróza, prevencia