Predpokladá sa, že pre- a protizápalové cytokíny sa podieľajú na rozvoji a regulácii autoimunitných procesov u sclerosis multiplex (SM). Evidentná je snaha o rozpoznanie tých, ktoré by boli vhodné na sledovanie aktivity choroby a mohli by byť považované za jej markery. V predloženej práci bolo pomocou prietokovej cytometrie analyzované percentuálne zastúpenie interferón gama (IFN-γ) a interleukín – 4 (IL-4) produkujúcich CD3+T lymfocytov v periférnej krvi u štyroch skupín pacientov (n = 28) so stabilizovanou SM a kontrol (n = 9), s cieľom posúdenia tvorby oboch cytokínov, ako aj ich možných zmien vplyvom liečby interferónom beta (IFN-β) u pacientov s remitujúcim priebehom choroby. V skupinách pacientov s SM (1. a 2. SPSM a RRSM, neliečení IFN-β, 3. RRSM – liečení 1. rok, 4. RRSM – liečení 2 roky) i u kontrol boli zaznamenané veľké interindividuálne rozdiely hodnôt IFN-γ a IL-4, s následným štatistickým spracovaním F-testom a nepárovým t-testom. I keď je klinická interpretácia štatistických výsledkov náročná, za najvýznamnejšie považujeme porovnanie skupín RRSM pacientov neliečených a liečených 2 roky IFN-β, na hladine štatistickej významnosti p < 0,05 – čo nevylučuje priaznivý efekt tejto liečby na priebeh choroby. Získané výsledky naznačujú, že kontinuálne sledovanie oboch cytokínov by bolo prínosom v manažmente SM aj v našich podmienkach.

        Klíčová slova: sclerosis multiplex, interferón gama, interleukín-4, prietoková cytometria