Cieľ: Autori v práci analyzujú pacientov hospitalizovaných s trombotizáciou chirurgickej infrainguinálnej rekonštrukcie. Hodnotia príčiny vzniku uzáverov rekonštrukcií, terapeutické možnosti ďalšieho postupu liečby a vlastné skúsenosti pracoviska s liečbou týchto pacientov. Metóda: Retrospektívna analýza pacientov hospitalizovaných v rokoch 2001–2006 na Oddelení cievnej chirurgie FNsP J. A. Reimana s uzáverom chirurgickej infrainguinálnej rekonštrukcie. V sledovanom období bolo vykonaných 723 chirurgických infrainguinálnych revaskularizačných výkonov. Základným terapeutickým postupom u pacientov s uzáverom chirurgickej infrainguinálnej rekonštrukcie je antikoagulačná liečba a vyšetrenie digitálnou subtrakčnou angiografiou, po ktorej prichádzala do úvahy perkutánna endovaskulárna liečba, chirurgická trombektómia, reoperácia s našitím novej rekonštrukcie alebo konzervatívny postup. V štádiu ireverzibilnej ischémie je indikovaná vysoká amputácia. Výsledky: Trombóza rekonštrukcie sa vyskytla v 109 prípadoch (15,8 %). V 71 prípadoch (65,14 %) bola trombózou postihnutá protéza, v 38 prípadoch (34,86 %) žila. Perkutánnu endovaskulárna liečba bola indikovaná v 3 prípadoch (2,8 %), chirurgickú trombektómiu štepu s korekciou stenóz v 23 prípadoch (21,1 %), reoperáciu s našitím novej rekonštrukcie v 53 prípadoch (48,6 %), konzervatívny postup v 21 prípadoch (19,3 %), vysokú amputáciu v 9 prípadoch (8,2 %). Sekundárna priechodnosť po 12 mesiacoch hodnotená metódou analýzy tabuliek dožitia bola po perkutánne endovaskulárnej liečbe 75 %, po chirurgickej trombektómii štepu s korekciou stenóz 37 % a po reoperácii s našitím novej rekonštrukcie 72 %. Záver: Autori považujú za najlepší spôsob liečby u pacientov s trombotizovanou infrainguinálnou rekonštrukciou a kritickou končatinovou ischémiou našitie novej sekundárnej rekonštrukcie s autológnou žilou.

        Klíčová slova: infrainguinálny bypas – uzáver rekonštrukcie – rizikové faktory uzáveru rekonštrukcie