Cieľ: Cieľom našej práce bolo: 1. porovnať disperziu QT intervalov u diabetických hypertonikov a u non-diabetických hypertonikov s chronickým srdcovým zlyhaním, 2. zistiť vzťah medzi krvným tlakom (ABPM) a disperziou QTc intervalu u diabetických hypertonikov s chronickým srdcovým zlyhávaním. Súbor a metodika: 122 hospitalizovaných pacientov pre chronické srdcové zlyhanie v priebehu rokov 2000 - 2001, z ktorých 70 pacientov (skupina 1) (40 mužov, 30 žien, priemerný vek 64,7 ± 9 r.) malo diabetes mellitus 2. typu (DM) a 52 pacientov (skupina 2) (28 mužov, 24 žien, priemerný vek 62,58 ± 10,09 r.) nemalo DM. Diagnostika chronického srdcového zlyhávania bola založená na klinických, ekg a echokg (EF < 40 %). Diabetes mellitus bol definovaný buď podľa anamnézy či zdravotnej dokumentácie a/alebo aspoň dvoma meraniami glukózy v krvi nalačno (> 7 mmol/l) alebo pomocou oGTT s glykémiou v druhej hodine po p.o. glukózovej záťaži (75 g glukózy, 2 hod. glykémia > 11,1 mmol/l). QT interval sme merali od začiatku QRS komplexu až po koniec vlny T, ktorý sme definovali ako návrat descendentnej časti T vlny k T-P izoelektrickej čiare na 12 zvodovom ekg. Vykonali sme aj korekciu intervalov QT na frekvenciu (QTc) podľa Bazettovej formuly. Disperzia QT a QTc boli definované ako rozdiel medzi najdlhším a najkratším QT a QTc intervalom. Pre ambulantné meranie krvného tlaku (ABPM) sme použili prístroje (SpaceLabs Medical, Inc. Model No 90217 - IB, USA) zabezpečujúci na oscilometrickom princípe stanovovanie hodnôt krvného tlaku. Diabetickí pacienti boli rozdelení do dvoch skupín podľa priemernej hodnoty disperzie QTc intervalov (diabetici s disperziou QTc > 65 ms alebo diabetici s disperziou QTc < 65 ms). Biometrická analýza: použite Chi kvadrantový test a Studentov t-test. Za signifikantný sme pokladali výsledok p < 0,05. Výsledky: Obe porovnávané skupiny pacientov sa navzájom neodlišovali v demografických ukazovateľoch, ani vo výskyte a trvaní sprievodných rizikových faktorov (hypertenzia, obezita, sérové hladiny lipidov a fajčenie). U diabetických pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním bola štatisticky významne vyššia hodnota QTc intervalov (maximum a minimum), ako aj hodnota disperzie QT a disperzie QTc intervalov v porovnaní s non-diabetikmi s chronickým srdcovým zlyhaním. Diabetickí pacienti s disperziou QTc 65 ms mali štatisticky významne zvýšené priemerné hodnoty nočného systolického TK (133 ± 14 mm Hg vs. 112 ± 14 mm Hg) a diastolického TK (80 ± 11 mm Hg vs. 65 ± 6 mm Hg) a nočný/denný pomer systolického TK (0,94 ± 0,05 vs. 0,86 ± 0,06), diastolického TK (0,89 ± 0,07 vs. 0,80 ± 0,05) v porovnaní s diabetikmi s disperziou QTc < 65 ms. Záver: Diabetici s chronickým srdcovým zlyhaním sú rizikovejší ako nediabetici s chronickým srdcovým zlyhaním. Preukázali sme v tomto smere dva rizikové faktory - horšie kontrolovanú hypertenziu a predĺženie QT a QTc disperzie.

        Klíčová slova: QT disperzia - Chronické srdcové zlyhávanie - Diabetes mellitus - Ambulantné meranie krvného tlaku - Arteriálna hypertenzia