Cievne ochorenia, a hlavne tie, ktoré zasahujú CNS, patria k najzávažnejším problematikám me- dicíny. Encefalomalácia alebo cerebrálny infarkt vzniká pri zapchatí lúmenu prívodnej artérie. Príčinami vzniku uzáverov mozgových artérií môže byť embolický mechanizmus alebo lokálne vznikajúce poruchy ciev. Pri nedostatku kyslíka, teda v prípade ischémie mozgu, väčšinou vzniká irreverzibilné poškodenie buniek. Makrofágy, ktoré sa objavujú po 72 - 96 hodinách, pohlcujú drť odumretého tkaniva. Mozgová ischémia môže byť globálna alebo fokálna. Nami pretraktovaná fokálna mozgová ischémia vzniká v prípade stenózy ciev alebo tromboembolických uzáverov. Podľa veľkosti sme lézie rozdeľovali do 3 skupín (do 10 mm, 11-30 mm, väčšie ako 30 mm). Najčastejšie zo všetkých lézií (72,1 %) sa vyskytujú lézie do 10 mm - malé cysty - lacunae 90 % z nich nachádzame v bazálnych gangliách. U 56,8 % pacientov postmalatické pseudocysty, dutinky a malácie boli asymptomatické. Asympto- matické lézie, ktoré majú negatívne údaje v anamnéze, sa najčastejšie nachádzajú v bazálnych gangliách a v pravej frontálnej lokalizácii. Pri vzniku fokálnej mozgovej ischémie sme označili aterosklerózu, hypertenziu a diabetes melli- tus ako rizikové faktory. Aterosklerózou bolo postihnutých 87,5 % pacientov s fokálnym ischemic- kým ložiskom v mozgu. Hypertenzia sa vyskytuje u 44,3 % pacientov, kým diabetes mellitus u 25 %. Údaje boli negatívne v anamnéze 56,8 % pacientov postihnutých ischemickou léziou v mozgu.

        Klíčová slova: fokálna mozgová ischémia, lézia, lokalizácia, asymptomatickosť