Cieľ práce: Maximálna akútna a chronická fyzická záťaž je stres, ktorý má rôzne nežiadúce účinky a môže spôsobovať výrazné zmeny hormónového (ACTH a glukokortikoidy), neuroendokrinného (katecholamíny) a ná- sledne aj imunitného systému. V danej práci sme hodnotili zmeny imunitných parametrov po akútnej a chronickej fyzickej záťaži u vrcholových športovcov. Súbor pacientov a metodiky - I. akútna fyz ická záťaž: Pri hodnotení akútnej fyzickej záťaže sme robili opakované odbery venóznej krvi 20 vrcholovým športovcom vo veku 16 - 18 rokov pred záťažou, tesne po nej a hodinu po ukončení výkonu. Každý absolvoval záťaž na elektromagneticky brzdenom pásovom ergometri so stupňovaním až do maxima. Stanovovali sme absolútne a percentuálne počty lymfocytov a ich subpopulácií (CD3 + , CD3 + CD4 + , CD3 + CD8 + , CD3 - CD16/56 + , CD19, CD3 - CD8 + ) prietokovým cytometrom. II. chronická fyzická záťaž: Chronické zmeny sme hodnotili opakovanými odbermi venóznej krvi počas jedného roka každé 3 mesiace. Výsledky: I. Akútna fyzická záťaž bola spojená so signifikantným vzostupom absolútneho počtu T-lymfocytov (CD3), pomocných (CD3 + CD4 + ) a cytotoxických T-lymfocytov (CD3 + CD8 + ). Po 60-minútovom oddychu hladiny týchto parametrov štatisticky významne poklesli pod ich iniciálne hodnoty (p < 0,001). Predpokladá sa, že tento pokles pretrváva až do 24 hodín po výkone, čo sa nazýva „the open window“, obdobie zníženej imunitnej odolnosti organizmu. Najvýraznejšiu odpoveď sme zaznamenali v počte NK buniek (vstupné hodnoty pred záťažou: 0,34 ± 0,24 buniek x 10 9 /l, po záťaži: 1,22 ± 1,3 buniek x 10 9 /l a po 60-minútovej regenerácii: 0,13 ± 0,12 buniek x 10 9 /l). II. chronická fyzická záťaž: V závislosti od intenzity záťaže, ktorá sa zvyšovala, klesali signifikantne percentuálne hodnoty cytotoxických T-lymfocytov a NK buniek. Záver: Výsledky poukazujú na redistribúciu lymfocytov medzi periférnym lymfatickým tkanivom a cirkuláciou počas akútneho fyzického zaťaženia, pravdepodobne ako následok krátkodobej stimulácie neuroendokrinného systému. U pretré- novaných jedincov s opakovanou, dlhotrvajúcou záťažou môžu tieto zmeny predisponovať jedinca k častým respiračným infekciám, chronickému únavovému syndrómu, larvovaným vírusovým (CMV, EBV), či parazitár- nym (toxoplazmóza) infekciám. Ďalšie práce sú potrebné na vyvodenie klinických záverov z interakcií medzi vrcholovým športovým tréningom, neuroendokrinným a imunitným systémom.

        Klíčová slova: maximálna akútna a chronická fyzická aktivita, zmeny hormónového, neuroendokrinného