Správne rozlíšenie nádorových hmôt od edematózne zmeneného zdravého mozgového tkaniva je nevyhnutným predpokladom úspešnosti operačnej liečby malígnych gliómov. Nanešťastie, bez použitia vhodnej zobrazovacej techniky (peroperačné USG, CT alebo MR) je aj pre skúseného operatéra často nemožné s istotou určiť presnú hranicu. Autor prezentuje možnosť využitia rôznych exogénnych fluorofórov (delta-aminolevulová kyselina, protoporfyríny, fluoresceín a iné) a autofluorescencie za účelom peroperačného zobrazenia a ohraničenia nádorových hmôt od zdravého mozgového tkaniva ako nádejnú alternatívu oproti v súčasnosti používaným zobrazovacím metódam.

        Klíčová slova: fluorescencia, malígny glióm, delta-aminolevulová kyselina, protoporfyrín, fluoresceín