Súčasné možnosti imunohistochemického
diagnostikovania autoimunitných bulóznych
ochorení v zóne epidermálnej bazálnej membrány
Halagovec A.1, Jautová J.1, Rosocha J.2, Gerzanič V.3, Andraško J.3, Martinásková K.1, Kampe T.1
1Dermatovenerologická klinika FNsP, Košice prednostka kliniky doc. MUDr. Jagienka Jautová, PhD. 2Tkanivová banka LF UPJŠ, Košice 3Štátna Univerzita Užhorod |
|
Souhrn:
Súčasný vývoj poznatkov o bulóznych ochoreniach neustále prinášajúci definovanie nových
chorobných jednotiek s klinicky podobnou morfológiou, ale s odlišnou patogenézou a nárokmi na
liečbu, kladie pred dermatologické pracoviská náročné úlohy adekvátne diagnostikovať uvedené
ochorenia.
Práca poskytuje prehľad aplikácie imunomorfologických metód, ktoré doporučujeme používať
na dermatologických pracoviskách s cieľom vyrovnať sa so zložitou diagnostikou bulóznych ochorení.
Na stanovenie bulóznych ochorení sme používali metódu priamej imunofluorescencie na zistenie
depozitov IgG, IgA, C3 zložky komplementu v tkanivách, metódu nepriamej imunofluorescencie na
opičom, resp. prasačom ezofágu, na salt split skin teste, na trypsínovom a dispázovom substrátoch
na zistenie cirkulujúcich protilátok v triedach IgG a IgA, imunobloting na zistenie, s ktorými antigénami
tieto protilátky reagujú, a stanovenie architektoniky pľuzgiera pomocou laminínu, fibronektínu
a kolagénu typu IV.
Na podklade našich skúseností doporučujeme nasledujúci postup laboratórneho stanovenia:
1. Rutinně histologické vyšetrenie, ktoré umožňuje stanovenie prítomnosti subepidermálneho bulózneho
ochorenia. 2. Priama imunofluorescenčná metóda, ktorá zisťuje depozity v IgG a IgA triede
a umožňuje odlíšiť pemfigoidy od lineárnej IgA dermatózy a dermatitis herpetiformis. 3. Nepriama
imunofluorescencia s použitím separovanej kože v hypertonickom roztoku NaCl, ktorá v prípade
prítomnosti cirkulujúcich protilátok umožňuje diferenciálnu diagnózu pemfigoidov od epiligrínového
pemfigoidu a epidermolysis bullosa acquisita, resp. lineárnej IgA dermatózy od IgA epidermolysis
bullosa acquisita. 4. Použitie substrátov opracovaných trypsínom alebo dispázou, ktoré umožňujú
diferenciálnu diagnózu epiligrínového pemfigoidu od epidermolysis bullosa acquisita. 5. V prípade
výskytu cirkulujúcich autoprotilátok je možné použitie imunoblotingu za účelom zistenia
antigénov, s ktorými reagujú autoprotilátky pacientov. 6. Imunohistologické stanovenie lokalizácie
pľuzgiera v zóne bazálnej membrány, ktoré je zvlášť významné pri chýbaní cirkulujúcich protilátok.
Klíčová slova:
bulózne dermatózy - priama imunofluorescencia - nepriama imunofluorescencia -
salt split skin test - laminín - fibronektín - kolagén typu IV - imunobloting
|