V liečbe tyreotoxického srdca by sa mal preferovať radikálny, včasný, tyreoeliminančný postup. Ako metóda prvej voľby sa uplatňuje jednorázová aplikácia celej, vypočítanej dávky I 131 bez predchádzajúcej medikamentóznej prípravy a to do dávky 25 - 30 mCie aplikovateľná aj ambulantne s následnou bezprostrednou prídatnou liečbou tyreostatikami a beta-blokátormi až do dosiahnutia remisie tyreotoxikózy (6 - 12 týždňov). Totálna strumektómia po medikamentóznej príprave v remisii tyreotoxikózy sa preferuje u veľkých multinodóznych strúm, zajódovaných pacientov a u solitárneho toxického adenómu, kde je však možná aj parciálna STE (lobektómia) a rovnocenný je aj radiojód. Jeho dávky sú však pri toxickom adenóme a nodóznej strume všeobecne vyššie ako pri difúznej strume, ale výskyt neskorej poaplikačnej hypotyreózy je napriek tomu nižší. Fibrilačná arytmia obvykle (asi v 60 %) spontánne ustúpi s prispením aj beta-blokátorov v remisii tyreotoxikózy. Ak sa tak nestane, po antikoagulačnej príprave je potrebná farmakologická alebo elektrická kardioverzia, pretože pretrvávanie FA je významným rizikovým faktorom srdcového zlyhania a trombo-embolických komplikácií. Eurytmia zvyčajne potom pretrváva, kým perzistuje remisia tyreotoxikózy alebo sa nepredávkujú substitučné dávky T4 pri liečbe hypotyreózy vzniklej po tyreoeliminačnej liečbe. Amiodarón na liečbu supraventrikulárnej fibrilačnej arytmie pri tyreotoxickom srdci je primárne nevhodný, ba kontraindikovaný.

        Klíčová slova: Tyreotoxické srdce - Liečba medikamentózna - Liečba chirurgická - Liečba rádiojódom