Cieľom tohto článku je predovšetkým z klinicko-farmakologického aspektu poskytnúť prehľadnú informáciu o etiológii, princípoch diagnostiky a manažmentu liekmi indukovaných nežiaducich kožných reakcií. Liekmi indukované nežiaduce kožné reakcie patria medzi najčastejšie nežiaduce účinky liekov. Vyskytujú sa u 2 - 5 % hospitalizovaných a viac ako 1 % u všetkých liečených pacientov. Mnohé z nich, najmä závažné idiosynkratické reakcie, sa vyskytujú veľmi zriedkavo a z tohto dôvodu nie sú v registračnej fáze klinického skúšania liekov zachytené. U závažných kožných reakcií, akými sú napríklad toxická epidermálna nekrolýza alebo Stevenson-Johnsov syndróm, sa mortalita dnes, aj napriek modernej liečbe, pohybuje medzi 20 - 30 %. Hlavnú úlohu v identifikácii liekmi indukovaných nežiadúcich kožných reakcií zohráva lekár-klinik. Platí však, že tak ako každý nežiaduci účinok lieku, ani tieto poliekové reakcie nie sú nevyhnutnou súčasťou liečby (farmakoterapeutického postupu). Ich prevencia, identifikácia a terapia, práve z dôvodu častého výskytu kladie na každého lekára požiadavky na znalosti o predpísanom lieku, prítomnom ochorení a pacientovi.

        Klíčová slova: liekmi indukované nežiaduce kožné reakcie - etiológia - diagnostika - manažment