Cieľ: Cieľom práce bolo referovať o skúsenostiach s diagnostikou laktózovej intolerancie pomocou analýzy koncentrácie vodíka vo výdychovom vzduchu a zároveň poukázať aj na súčasné možnosti liečby tohoto stavu. Metodika: Retrospektívne sme spracovali pacientov vyšetrených pre podozrenie na laktózovú intoleranciu určením koncentrácie vodíka vo výdychovom vzduchu prístrojom holandskej firmy Elphymed Lactoscreen H2 Breath Tester v období od januára 1995 do decembra 1998. Výsledky: V udanom období sme týmto testom diagnostikovali u 429 (59,75 %) zo 718 vyšetrených detí vo veku od 3 mesiacov do 18 rokov laktózovú intoleranciu. Zvýšenú koncentráciu vodíka sme dokázali u 87 z 216 detí (40,3 %) mladších ako 3 roky a u 342 z 502 detí (68,1 %) starších ako 3 roky. Vrodenú alaktáziu sme nezistili ani u jedného pacienta, prechodnú sekundárnu hypolaktáziu sme diagnostikovali u všetkých 87 detí mladších ako 3 roky a tiež u 36,2 % detí (126 z 342) starších ako 3 roky s patologickými výsledkami inciálneho testu. U takmer dvoch tretín pacientov starších ako 3 roky (u 216 z 342 detí, 63,16 % s priemerným vekom 11,5 roka (4,5 až 17 rokov), ktorí boli vyšetrené pre recidivujúce bolesti brucha často spojených s meteorizmom, zvýšenou flatulenciou resp. intermitentne riedkymi stolicami sme diagnostikovali primárnu genetickú hypolaktáziu na základe pretrvávajúcej patologickej koncentrácie vodíka bez klinických symptómov pod viacmesačnou diétou. Záver: Z výsledkov vyplýva, že laktózová intolerancia je častým ochorením, ktoré môžeme diagnostikovať i neivanzívnym testom a na jeho základe ovplyvniť klinický priebeh ochorenia bezlaktózovými a nízkolaktózovými formulami u mladších detí a jogurtami s probiotickou kultúrou u starších detí.

        Klíčová slova: laktóza – hypolaktázia – koncentrácia vodíka vo výdychovom vzduchu – diéta