Podstatou funkčnej rozmanitosti glutamátových receptorov v centrálnom nervovom systéme (CNS) je ich veľká variabilita na molekulárnej úrovni. Glutamátové receptory vrátane ich podjednotiek tvorí viac než 25 proteínov, ktoré sú výsledkom expresie génov, ale aj rozsiahlych post-transkripčných úprav. Postupne sa hromadia dôkazy o lokalizácii glutamátových receptorov nielen v CNS, ale aj v periférnych tkanivách. Hoci vlastnosti a fyziologické funkcie periférnych glutamátových receptorov sú oveľa menej prebádané, niektoré dôkazy svedčia pre ich úlohu pri sekrécii hormónov, motorickej funkcii svalov, senzorickej funkcii, či parakrinnej signalizácii. Nemožno vylúčiš ani význam týchto receptorov pri toxických prejavoch excitačných aminokyselín. Z pohľadu vyrovnávania sa organizmu so zmenami vnútorného aj vonkajiieho prostredia napríklad za patologických či stresových podmienok sa zdajú byš významné glutamátové receptory lokalizované v srdci a nadobličke.

        Klíčová slova: glutamát, glutamátové receptory, glutamátové transportéry, periférny tkanivá, srdce, nadoblièka