Centrálne postavenie v rozvoji systémového zápalu má aktivácia cievneho endotelu a monocytovo- makrofágového systému. Oboje sprevádza tvorba prozápalových cytokínov, ktorých primárnym poslaním je mobilizácia organizmu za účelom zvládnutia infekcie. Rozvíja sa tzv. odpoveď akútnejfáz y, charakteristická typickými klinickými prejavmi a laboratórnymi hodnotami. V prípade, že sa zápal nepodarí zastaviť, rozvíja sa syndróm systémovej zápalovej odpovede charakterizovaný prestrelenou aktivitou prozápalových cytokínov a zariadení imunity. Tento zdanlivo výhodný systém môže byť pre organizmus vysoko toxický a môže viesť k syndrómu multiorgánového zlyhania, k diseminovanejintra vaskulárnejkoa gulácii, k depresii myokardu, refraktérnejvazodi latácii, hypotenzii a septickému šoku. Kompenzačný antagonistický mechanizmus, ktorý sa vyvíja tvorbou protizápalových cytokínov, niekedy vedie k nastoleniu rovnovážneho stavu v imunite, ktorý je prognosticky najvýhodnejší. V prípade ich nadmernej prevahy sa však rozvíja imunodepresia, ktorá je pre pacienta rovnako nebezpečná ako prestrelená aktivita cytokínov. Z uvedeného vyplýva potreba pravidelného monitorovania pacientov so sepsou a tým ajdôk ladného poznania stavu ich imunitného systému.

        Klíčová slova: Zápal - Sepsa - Septický šok - SIRS - CARS - Cytokíny