Súhrn: Vyšší vek ovplyvňuje všeobecné zásady farmakoterapie a profylaxie depresie. Pôsobí ako patoplastický faktor na klinické prejavy a priebeh depresie. Zvyšuje citlivosť na niektoré nežiaduce účinky antidepresív, napr. na extrapyramídové, kardiovaskulárne, kognitívne. Je limitujúcim faktorom zaradenia do kontrolovaných klinických štúdií a takto ovplyvňuje rozsah zistení kvality EBM (Evidence Based Medicine). Práca podáva prehľad súčasných poznatkov o zvláštnostiach kliniky a farmakoterapie depresie vo vyššom veku. Údaje z literatúry sú doplnené vlastnými klinickými skúsenosťami. Zo zistení vyplýva, že depresia vzniknutá vo vyššom veku má komplexnejšiu etiológiu, k častým príznakom patrí úbytok hmotnosti, úzkosť a kognitívne poruchy. Zmena evokovaných potenciálov (vlny P300) je citlivým indikátorom kognitívnej poruchy. Využitie má pri diferenciálnej diagnostike kognitívnej poruchy, pri depresii a organickej kognitívnej poruche. Pri výbere antidepresíva vo vyššom veku je hlavným kritériom bezpečnosť. Selektívne antidepresíva sú bezpečnejšie z hľadiska intenzity a profilu nežiaducich účinkov. Citalopram a sertralín majú najlepšie dokumentovanú bezpečnosť pri liečbe depresie vo vyššom veku s telesnou chorobu, perspektívne sa javia novšie tzv. duálne antidepresíva venlafaxín a mirtazapín.

        Klíčová slova: depresia, vyšší vek, antidepresíva, bezpečnosť farmakoterapie.