Východisko. Celiakia je v súčasnosti radená medzi autoimúnne ochorenia. Základom diagnózy je invazívne histochemické vyšetrenie bioptickej vzorky tenkého čreva. Patologické zmeny sa klasifikujú do troch stupňov podľa vilóznej atrofie. Na základe autoimúnneho procesu dochádza v sére postihnutých k vzostupu hladiny špecifických a nešpecifických protilátok, ktoré sa dajú vyšetrovať jednoduchšie. Metódy a výsledky. Do sledovania sme zaradili 136 probandov (32 s celiakiou, 72 s inými gastrointestinálnymi ochoreniami a 32 zdravých).Vyšetrovali sme antigliadínové, antiendomyziálne a antiretikulárne protilátky.Výsledky sme porovnali s histologickým nálezom vzorky tenkého čreva. Najvyššiu senzitivitu sme zistili u antigliadínových protilátok IgA (81 %) a antiendomyziálnych protilátok (75 %). Vysokú špecificitu u zdravých a aj u chorých s inými gastrointestinálnymi chorobami, až 100 %, vykazujú antiendomyziálne a antiretikulárne protilátky. Závery. Pri diagnostikovaní celiakie je ako skríningový test vhodné najmä vyšetrenie antigliadínových protilátok v triede IgA a antiendomyziálnych protilátok. Na základe serologie je možné predchádzať dnešnému vysokému poddiagnostikovaniu ochorenia. Testy však nemajú schopnosť odlíšiť navzájom jednotlivé stupne histologického poškodenia tenkého čreva.

        Klíčová slova: celiakia, enterobiopsia, antigliadínové, antiendomyziálne a antiretikulárne protilátky.