Uvedený príspevok k problematike stereochémie liečiv je pokusom o zvýraznenie dôležitosti stereo- chemického ponímania farmakológie a o zviditeľnenie pokrokov „chirálnej farmakológie“ v rámci súčasných poznatkov o selektívnych účinkoch liečiv. Neexistujú jednoduché riešenia v problematike „racemáty–versus–enantioméry“ a každá látka musí byť chápaná a testovaná individuálne, t.j. na princípe case–by–case. Pre mnoho súčasne dostupných racemátov je pomerne málo poznatkov o farmakologických, toxikologických a farmakokinetických vlastnostiach ich individuálnych enan- tiomérov, alebo o vplyve veku, zdravotného stavu, pohlavia a genetických faktorov na biologickú dostupnosť a odpoveď organizmu na liečivo. Dodatočné testovanie enantiomérov v praxi používa- ných racemátov môže viesť k objavom nových indikácií pôvodného liečiva, zlepšiť jeho klinické použitie a vyústiť k zvýšeniu jeho bezpečnosti a účinnosti. Ak je to tak, v tom prípade sú „chirálne úvahy“ vo farmakológii dvojnásobne hodné problémov, ktoré so sebou prinášajú.

        Klíčová slova: chirálna zlúčenina – enantioméry – racemická zmes