Enantiomerizácia je reakciou prvého poriadku, ide o tzv. interkonverziu jedného enantioméru na druhý a naopak. Tento jav typický pre konfiguračne nestále chirálne zlúčeniny a predstavuje komplikáciu pri separácii racemických zmesí. Na štúdium tohto procesu boli použité jednak chromatografické separačné metódy, konkrétne – GC, SFC, CE, MEKC, HPLC ale aj NMR. Chromatografické metódy možno rozdeliť do dvoch skupín, prvú tvorí dynamická chromatografia (ak je rýchlosť enantiomerizácie približne rovnaká ako rýchlosť separácie), alebo tzv. metóda zastavenia prietoku (stopped – flow), kedy je rýchlosť enantiomerizácie a separácie rôzna. Táto práca poskytuje prehľad výskumu tejto problematiky od roku 1975, kedy boli publikované práce podrobnejšie opisujúce tento fenomén až po súčasnosť. Dnes sa bežne používajú zložité matematické funkcie a počítačové dekonvolučné programy pre opis tohto procesu, výpočet termodynamických parametrov (ΔGapp, ΔHapp, ΔSapp) a určenie rýchlostných konštánt enantiomerizácie (k1app, k(-1)app). Cieľom väčšiny prác bolo nielen získať termodynamické údaje t. j. hodnotu energetickej bariéry enantiomerizácie, ale v niektorých prípadoch sa skúmal vplyv chirálnej stacionárnej fázy na enantiomerizáciu, resp. enantiomerizácia sa použila na preparatívne účely, konkrétne na získanie čistého enantioméru, čím sa obišla náročná syntéza.

        Klíčová slova: enantiomerizácia – interkonverzia – konfiguračne nestále liečivá – rýchlostné konštanty – chromatografické metódy