Peroxizómy predstavujú subcelulárne štruktúry kategórie mikroteliesok, prítomné tak u jednobunkových eukryo- tov, ako aj u väčšiny živočíšnych a rastlinných buniek. Peroxizómy obsahujú približne 50 enzýmov s vysokou variabilitou v ich spektre a množstve, v závislosti od nutričných podmienok a vplyvu xenobiotík tzv. peroxizómo- vých proliferátorov. Nové peroxizómy vznikajú delením existujúcich štruktúr po importe proteínov alebo formova- ním de novo. K biogenéze peroxizómov sú potrebné cytosólové bielkoviny, membránové importné proteíny a typické zoskupenie aminokyselín v polypeptidových reťazcoch, ktoré má charakter topogénneho signálu - PTS (peroxisomal targeting signal). Funkciu PTS zabezpečuje C-koncový tripeptid zložený spravidla z aminokyselín serínu, lyzínu a leucínu (SKL tripeptid - PTS1) alebo N-koncový PTS2 charakterizovaný konsenzom sekvencie AMK Arg-Leu/Ile- -XXXXX-Gln/His-Leu (X-ľubovoľná AMK). Pre biogenézu peroxizómov sú nevyhnutné membránové proteíny – peroxíny kódované PEX génmi. Tieto proteíny fungujú vo forme homo a heterodimérov, patria medzi ATP transportéry a podmieňujú funkčnosť peroxizómovej biogenézy. Expresia jadrových génov je regulovaná jadrovými receptormi, ktoré sú aktivované peroxizómovými proliferátormi (PPAR – peroxisome proliferations activated receptors). C-doména týchto receptorov sa viaže na špecifickú oblasť promótorov peroxizómových génov (PPREs – peroxisomal proliferation response elements) obsahujúcu najčastejšie tandemové usporiadanie sekvencie TGACCT. Polynenasýtené mastné kyseliny sú účinnými prirodzenými regulátormi peroxizómovej génovej expresie.

        Klíčová slova: peroxizómy, biogenéza, receptory, proliferátory.