V súčasnosti sa zjavujú v problematike rezistencie baktérií na antibiotiká nové nepriaznivé fenomény, ktoré narastajú explozívne, a to hlavne produkcia tzv. b-laktamáz s rozšíreným spektrom účinku (enzýmov kódujúcich rezistenciu na všetky penicilíny a cefalosporíny, s výnimkou tých, ktoré sú potencované klavulanátom či sulbaktánom) u čeľade Enterobacteriaceae, rezistencia na vankomycín u enterokokov, Staphylococcus epidermidis a i. a rezistencia u Stenotrophomonas maltophilia. Faktormi, podporujúcimi tieto negatívne trendy sú: a) transferabilita rezistencie medzi baktériami, b) selekčný tlak užívaných antibiotík a c) úroveň dodržiavania podrobne vypracovaných zásad nemocničnej hygieny. Treba obrátiť pozornosť na celý proces, počnúc prijatím pacienta do nemocnice a identifikáciou pacientov majúcich rezistentné baktérie, produkujúce a prenášajúce ESBL na citlivé kmene. Šírenie sa týchto kmeňov v nemocnici závisí aj od kvality a úrovne programu hygienických a protiepidemických opatrení v danej nemocnici. Tento faktor takmer s istotou predpovedá aktivitu rozšírenia sa rezistencie v nemocnici. Tretím činiteľom je množstvo a správne a racionálne užívanie antibiotík pre predoperačnú či pooperačnú profylaxiu, pre tzv. empirické použitie a pre riadenú terapiu. Tieto tri faktory zároveň poskytujú aj program a pole aktivity pre limitovanie fenoménu rezistencie v danom zariadení.

        Klíčová slova: transferabilná rezistencia, b-laktamázy s rozšíreným spektrom účinku, nemocničná hygiena.