VÝZNAM VYŠETRENIA SEROLOGICKÝCH MARKEROV
U PACIENTOV S CELIAKIOU
1 , 2Ilavská A., 3Paulovičová E., 2Mikulecký M.
1Interné oddelenie Železničnej nemocnice s poliklinikou, Bratislava 2Klinické oddelenie Ústavu preventívnej a klinickej medicíny, Bratislava 3Oddelenie klinickej imunológie a alergológie Národného ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb, Bratislava |
|
Souhrn:
Východisko. Celiakia je v súčasnosti radená medzi autoimúnne ochorenia. Základom diagnózy je invazívne
histochemické vyšetrenie bioptickej vzorky tenkého čreva. Patologické zmeny sa klasifikujú do troch stupňov podľa
vilóznej atrofie. Na základe autoimúnneho procesu dochádza v sére postihnutých k vzostupu hladiny špecifických
a nešpecifických protilátok, ktoré sa dajú vyšetrovať jednoduchšie.
Metódy a výsledky. Do sledovania sme zaradili 136 probandov (32 s celiakiou, 72 s inými gastrointestinálnymi
ochoreniami a 32 zdravých).Vyšetrovali sme antigliadínové, antiendomyziálne a antiretikulárne protilátky.Výsledky
sme porovnali s histologickým nálezom vzorky tenkého čreva. Najvyššiu senzitivitu sme zistili u antigliadínových
protilátok IgA (81 %) a antiendomyziálnych protilátok (75 %). Vysokú špecificitu u zdravých a aj u chorých s inými
gastrointestinálnymi chorobami, až 100 %, vykazujú antiendomyziálne a antiretikulárne protilátky.
Závery. Pri diagnostikovaní celiakie je ako skríningový test vhodné najmä vyšetrenie antigliadínových protilátok
v triede IgA a antiendomyziálnych protilátok. Na základe serologie je možné predchádzať dnešnému vysokému
poddiagnostikovaniu ochorenia. Testy však nemajú schopnosť odlíšiť navzájom jednotlivé stupne histologického
poškodenia tenkého čreva.
Klíčová slova:
celiakia, enterobiopsia, antigliadínové, antiendomyziálne a antiretikulárne protilátky.
|
Objednat toto číslo jako -
FYZICKÁ OSOBA nebo
PODNIKATELSKÝ SUBJEKT
|