Najčastejšou etiológiou vzniku chronických rán dolných končatín je chronická venózna insuficiencia. Celosvetová incidencia chronickej venóznej insuficiencie je 5 až 8 %, pričom až 1 % populácie sa dostáva do štádia venózneho ulkusu. Vznik a perzistencia venózneho ulkusu je vysvetľovaná navodením patologickej zápalovej odpovede s následnou dysreguláciou riadiacich mechanizmov zápalu, čo vedie k patologickej zmene fenotypu buniek, podieľajúcich sa na hojení rán. Medzi základné vyšetrovacie metódy patrí doplerovská ultrasonografia venózneho systému dolných končatín, fotopletyzmografia, vyšetrenie indexu členkovo-brachiálneho tlaku, ale i hemokoagulačné vyšetrenie. Často sa zabúda na nebezpečenstvo malignizácie chronických rán s incidenciou až 5,8 % všetkých venóznych ulkusov. Široké sú súčasné možnosti konzervatívnej aj chirurgickej liečby. Prvým krokom v liečbe každej chronickej rany je nekrektómia v jej rôznych podobách. Názory na význam i terapiu kolonizácie chronických rán sú stále nejednotné. Známky infekcie sú však podľa väčšiny autorov indikáciou k zahájeniu celkovej antibiotickéj terapie. Čoraz častejšie využívané je lokálne aplikovanie antiseptík. Kompresívna terapia je dnes už štandardom liečby chronickej venóznej insuficiencie, je však kontraindikovaná pri súčasnom postihnutí arteriálneho systému dolných končatín. Mechanická alebo chemická stimulácia spodiny rany je doplnkovou, ale veľmi účinnou metódou. Liečba venóznych ulkusov je interdisciplinárnou problematikou, vyžadujúcou rozsiahle diagnostické i terapeutické metódy, patriaca do rúk lekára špecializovaného na problematiku chronických rán.

        Klíčová slova: chronická venózna insuficiencia, venózny ulkus, chronická rana.