Športové a technické potápanie sa stali v ostatných dvadsiatich rokoch nezvyčajne populárnymi. Dovtedy bolo potápanie len prioritou polície, vojska a vedcov. Dnes sa stále viac a viac ľudí vystavuje podmienkam abnormálne zvýšeného okolitého tlaku. To nesie so sebou určité riziká. K najvážnejším patrí dekompresná choroba. Aj napriek najmodernejším výskumom, nie je mechanizmus dekompresnej choroby vo všetkých jej parametroch objasnený. Väčšina experimentov sa orientuje na simulovanie dekompresie v živých organizmoch. Zväčša dochádza k ich úmrtiu. Zásadným novým prístupom v predkladanej práci je použitie pracovného média in vitro ako prostriedku na vizualizáciu dekompresných zmien. Cieľom predkladanej práce je objasnenie možnosti a vhodnosti využitia tkanivových kultúr na simulovanie dekompresie in vitro, vypracovanie spôsobu vizualizácie a hodnotenia plynových bublín vzniknutých in vitro, simulovanie tvorby bublín pri reálnom dekompresnom ponore s použitím vzduchu ako kompresnej a izokompresnej plynovej zmesi a s použitím EANx50 ako dekompresnej plynovej zmesi. Ako simulované médium sme si zvolili štandardizované tkanivové kultúry z ľudských fibroblastov B-HEF-2 a tkanivové kultúry z neuroblastových buniek N2A myší. Dekompresiu sme rozdelili do dvoch profilov. „Explozívny“ dekompresný profil s lineárnou kompresiou do vysokého tlaku (50 bar) a náhlou dekompresiou na atmosférický tlak (1 bar). Reálny dekompresný profil predstavuje ponor s použitím vzduchu ako kompresného a izokompresného plynu a EANx50 ako dekompresného plynu. Naplánovali sme ho s použitím VPM-B modelu dekompresie softvérom V-Planner v.3.62. Naše najnovšie experimentálne štúdie poukazujú na možnosť fragmentácie DNA a aktiváciu apoptózy po dekompresnom šoku. Využitie tkanivových kultúr sa v tomto prípade javí ako veľmi vhodné pre ďalšie štúdium dekompresných zmien na celulárnej a subcelulárnej úrovni.

        Klíčová slova: dekompresia – dekompresná choroba – dekompresný šok – tkanivové kultúry – VPM – B-HEF-2 – N2A – fibroblast, neuroblast